Rovnováha verejných financií.

Veľkú úlohu v tomto prípade zohráva oblasť schvaľovania základného finančného nástroja – rozpočtu obce. Ak v priebehu rozpočtového roka sa opakujú situácie, keď rozpočet obce je krátkodobo prebytkový, potom zasa krátkodobo schodkový, pretože dynamika príjmov a výdavkov je rozdielna, asynchrónna a kolísavá, tak iná situácia je na konci roka. Ak deficitné hospodárenie pretrvá dlhšie obdobie ako jeden rozpočtový rok, schodok sa môže transformovať do podoby verejného dlhu. Schodok a verejný dlh sú samostatné a vzájomne sa podmieňujúce formy prejavu nerovnováhy verejných financií. Schodok je prejavom krátkodobej nerovnováhy a verejný dlh dlhodobej nerovnováhy.

Význam rovnováhy verejných financií vo fungovaní ekonomiky spočíva v tom, že vytvára priaznivé podmienky na nedeformované pôsobenie ekonomických stimulov a stabilitu ekonomického systému. Pritom je dôležité poznať príčiny vzniku a vývoja nerovnováhy, lebo ich poznanie je predpokladom riešenia prípadných negatívnych dôsledkov.

Medzi faktory ovplyvňujúce rovnováhu rozpočtu môžeme začleniť

- ekonomické faktory, ktoré vplývajú na veľkosť a štruktúru príjmov a výdavkov.

- politické faktory, ktoré sú nástrojom realizácie verejnej politiky. Pri rozhodovaní o redistribúcii verejných príjmov sa presadzujú skupinové ekonomické záujmy.

- organizačné faktory, ide o  rozsah mimorozpočtového financovania a  princípy väzieb medzi rozpočtom a mimorozpočtovými fondami.

- technické faktory, ide o technickú stránku riadenia systému verejných financií.

Dôležitým momentom je, že obce vydávajú viac ako vybrali do rozpočtu a preto sa musia zadlžovať. Spotrebúvajú tak viac na úkor budúcich zdrojov, budúcej spotreby. V tomto zmysle sa schodok považuje za nepriaznivý jav a z dlhodobého hľadiska za neprijateľný jav. Preto sa objavuje požiadavka vyrovnaného rozpočtu, resp. stanovovania istého limitu schodku /deficitu/ verejného rozpočtu prijateľného pre ekonomiky.

Schodok verejného rozpočtu.

V súvislosti s rozdelením rozpočtu na bežnú časť a kapitálovú časť sa používa aj pojem bežný schodok. Je časťou príjmov a výdavkov tvoriacou obsah bežného hospodárenia s verejnými financiami. Vypočítava sa ako rozdiel medzi sumou bežných príjmov a sumou bežných výdavkov. Rozpočtová prax ukazuje, že je ťažké zostaviť verejný rozpočet na akruálnej báze v čistej podobe. Problém spočíva v tom, že podľa akruálneho (účtovného) princípu sa peňažná operácia zaznamenáva v čase jej vzniku a podľa cash základu vtedy, keď sa reálny peňažný tok uskutoční. Akýkoľvek nesúlad medzi pohľadávkami a záväzkami, teda nedodržanie platobnej disciplíny medzi dodávateľmi a odberateľmi i omeškanie s platbami do rozpočtov môže spôsobiť diskrepancie, ktoré môžu vplývať na výšku rozpočtového deficitu vyjadrenú v prvom prípade na cash základe a na druhej strane na akruálnom základe.

Využívanie schodku (schodkového financovania verejných výdavkov) je ekonomicky prijateľné, či rozumné vtedy, keď prináša väčší úžitok ako sú straty alebo náklady, spojené s jeho existenciou. Pri hodnotení pôsobenia a dôsledkov schodku treba rozlišovať krátkodobé a dlhodobé hľadisko. Z krátkodobého hľadiska môže schodok prinášať pozitívne efekty, pretože vedie k zvyšovaniu agregátneho dopytu, zamestnanosti a produktu.

Dlhodobý schodok, resp. jeho časť sa transformuje do verejného dlhu a vedie k jeho zvyšovaniu a k nákladnej obsluhe. Stáva sa bremenom pre bežný rozpočet, stáva sa prekážkou dosiahnutia vyrovnaného či prebytkového rozpočtu. Vysoká dlhová služba viaže zdroje, ktoré by sa mohli využívať ako aktívny nástroj fiškálnej politiky.

Pri vysvetľovaní problematiky financovania schodku nemožno abstrahovať od typu schodku, od spôsobu jeho vzniku a od druhu salda. Možno to urobiť výlučne z účtovného hľadiska, ktoré je síce formálne správne, ale zjednodušené.

Neustále sa opakujúci schodok a v jeho dôsledku vznikajúci a rastúci verejný dlh sú zaťažením obecných rozpočtov. Verejný dlh označuje veľkosť zadlženia obce voči domácim a zahraničným veriteľom danú sumou záväzkov verejnej vlády, voči subjektom iných sektorov hospodárstva. Verejný dlh je súhrnom záväzkov obce ako celku. Odráža sa v ňom dlh, všetkých zložiek rozpočtu obce, nie je to však iba ich jednoduchý súčet. Je to konsolidovaný dlh, čo znamená, že vylučuje vzájomné záväzky a pohľadávky jednotlivých zložiek rozpočtu obce.

Efekty vyplývajúce z dlhu vyvolávajú náklady, ktoré musia byť uhradené v súčastnosti. Sú súčasťou výdavkov rozpočtu. Splátky istiny majú svoj zdroj najmä v prebytku rozpočtového hospodárenia. Pôžičky vyvolávajú iné ekonomické a právne dôsledky ako získavanie verejných príjmov formou výberu daní a povinných platieb. Výdavky na obstarávanie zdrojov a splátky úrokov (úrokové náklady) sa nazývajú nákladmi dlhovej služby. Ich veľkosť môže byť faktorom prehlbujúcim schodok v rozpočtovom hospodárení územnej samosprávy.

Nie zadlžovanie vo všeobecnosti má za následok ožobračovanie budúcich generácií, ale znižovanie investícií do kapitálových zdrojov. Správa (riadenie) verejného dlhu musí systematicky a dôkladne analyzovať objem a štruktúru dlhu, vyhodnocovať jeho portfólio z hľadiska efektívnej správy dlhu a možných rizík spojených s jeho vývojom. Najvýznamnejším rizikom je refinančné, ktoré vyjadruje skutočnosť, že obec si nedokáže požičať zdroje na krytie svojho splatného dlhu, alebo to dokáže iba ťažko a za zhoršujúcich sa a nevýchodných podmienok. Ďalším rizikom je úrokové, ktoré úzko súvisí s refinančným rizikom a vyplýva z pôsobenia zmien trhových úrokových sadzieb na portfólio verejného dlhu. Tretím je riziko likvidity, ktoré vyjadruje pravdepodobnosť, že obec nebude mať dostatok likvidity na krytie splatných záväzkov. V prípade zahraničného dlhu to môže byť kurzové riziko spojené so zmenou výmenných kurzov.

Ukazovatele likvidity a finančnej závislosti.

Pre správne posúdenie rizika likvidity nám pomôžu ukazovatele:

• okamžitá likvidita (%), kde dávame do pomeru krátkodobé záväzky (okamžite splatné) s likvidnými prostriedkami 1. stupňa (obyčajne je to peňažná hotovosť, ceniny, vklady v peňažných ústavoch bez výpovednej lehoty, cenné papiere) násobené koeficientom 100. Optimálna hodnota ukazovateľa je v rozpätí 90-100 %.

• pohotová likvidita (%), kde dávame krátkodobé záväzky do pomeru s likvidnými prostriedkami 1. stupňa a pripočítavame krátkodobé pohľadávky, násobené koeficientom 100. Uspokojivá hodnota ukazovateľa je v intervale 100-150 %.

• celková likvidita (%), kde sú v pomere krátkodobé záväzky s obežnými aktívami, násobené koeficientom 100. Hodnota ukazovateľa 200-250 %.

• solventnosť (%), daná pomerom záväzkov okamžite splatných s peniazmi v hotovosti a peniazmi na vkladových účtoch v bankách, násobené koeficientom 100. Trhová ekonomika považuje 30 % solventnosť za minimum. Zlepšenie ukazovateľa je možné dosiahnúť aktívami.

• okamžité peňažné prostriedky (Sk), sú súhrnom likvidných prostriedkov 1. stupňa a krátkodobých okamžite splatných záväzkov. Tento ukazovateľ sa odporúča v období inflačného alebo kolísajúceho hospodárskeho vývoja, preto najmä v našich podmienkach jeho využitie nadobúda význam.

Ukazovatele finančnej závislosti – zadĺženosti nám vyjadrujú v akom rozsahu je majetok obcí krytý zdrojmi.

Ukazovateľ celkovej zadĺženosti (%) je pomerom sumy aktív a súčtu dlhodobých a krátkodobých záväzkov, násobených koeficentom 100 alebo pomer pasív a cudzích zdrojov násobených koeficientom 100. Je to vlastne vyjadrenie krytia majetku obce cudzími zdrojmi. Vyššia hodnota ukazovateľa znamená väčšie riziko predovšetkým pre veriteľov.

Ukazovateľ stupňa finančnej samostatnosti – zadĺženosť vlastného kapitálu (štruktúra zdrojov) (%) je pomerom vlastného imania a cudzích zdrojov násobených koeficientom 100. V trhovej ekonomike by sa hodnota mala pohybovať do 100 %. Vyššia hodnota je možná len dočasne. Trvale vyššia hodnota je prijateľná len v subjektoch s bezpečnými a stabilnými prijímami. Na posudzovanie stavu zadĺženosti obce má podstatný vplyv aj tvorba rezerv. Pri používaní finančného leasingu, je vhodné pri ukazovateli zadĺženosti zvážiť objem dlhodobého záväzku a zvýšiť stav aktív o hodnotu prenajatého majetku.

Uplatnenie v podmienkach samosprávy.

Samozrejme je potrebné zohľadňovať špecifiká pre samosprávu, ktoré sú dané zákonom č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, zákonom č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Hlavne v zákone o rozpočtových pravidlách sú stanovené v ustanovení § 17 pravidlá používania návratných zdrojov financovania, kde je stanovené kedy a z akých podmienok ich môžu obce použiť.

Obec môže použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa tieto zdroje financovania môžu výnimočne použiť za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

Zároveň zákon určuje obci, že môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Obec nesmie prevziať záruku za úver, pôžičku alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, s výnimkou záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

Pre obec je stanovené, že môže na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak celková suma dlhu obce neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Do celkovej sumy dlhu obce sa nezapočítavajú záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov, záväzky z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, najviac vo výške nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou a orgánom podľa osobitného predpisu.

Dodržiavanie týchto podmienok preveruje hlavný kontrolór obce, ktorého povinnosťou je zistené porušenie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania obcou, bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

Všetky tieto poznatky sú potrebné pre každého, kto chápe finančné riadenie obce ako plnohodnotnú funkciu pri rozvoji obce. Z hľadiska uvedenej skutočnosti sa v článku zaoberám vzťahmi a väzbami v teoretickej rovine, ktoré ovplyvňujú zadĺženosť obce, a ktoré by pri správnom uplatňovaní v samosprávnej praxi mohli vo veľkej miere zabezpečiť včasné informácie pre vedenie mesta, k prijatiu správnych rozhodnutí pre rozvoj obce.

- bk -

Použitá literatúra:

Verejné financie – R. Sivák a kol.

Finančná kontrola – V. Háčik