Východisková situácia - kde vidíme problémy efektívnosti vo verejnej správe Jedným z hlavných problémov efektívnosti vo verejnej správe je cielené financovanie projektov a financovanie zbytočných a neefektívnych projektov (s nízkou pridanou hodnotoou), s ktorými sa ako združenie hlavných kontrolórov pri výkone svojho povolania stretávame veľmi často. Hlavným príkladom sú informačné a IKT projekty, ktoré namiesto prínosu v podobe efektívnosti častokrát efektívnosť potlačia. Ďalším problémom, ktorý máme navnímaný sú zároveň aj IKT riešenia v situáciách, v ktorých vôbec nie sú potrebné. Z nášho pohľadu je preto pre šetrenie verejných financií kľúčové sledovanie efektívnosti vo verejnej správe s pomocou ukazovateľa ukazovateľa Value for Money. Tento ukazovateľ je však častokrát stanovený formálne na základe jednoduchého pomeru, akým je napr. úspora / cena. Ukazovateľ by však mal byť v praxi chápaný širšie a v širších súvislostiach, pokrývajúci komplexnejšiu problematiku s cieľom zlepšnia požadovaného stavu a minimalizáciou plytvania financií na neefektívne a nepotrebné riešenia. Do informatizácie verejnej správy sa v posledných rokoch investovalo množstvo zdrojov, čo sa však nedostatočne prejavilo na výstupoch - najmä kvalite poskytovaných elektronických služieb. Práve naopak, v rebríčkoch hodnotiacich informatizáciu, Slovensko naďalej zaostáva za ostatnými európskymi krajinami v niektorých ukazovateľoch sa za posledných 10 rokov jeho pozícia zväčša zhoršovala. The United Nations každé dva roky zostavuje rebríček E-Government Development Index, kde Slovensko v roku 2016 skončilo na 67. mieste. Od roku 2014 sa umiestnenie zhoršilo o 16. miest a pred Slovenskom sa umiestnili medzi inými aj krajiny ako Uruguaj (34. priečka), Srbsko (39. priečka) či susedné Česko (50. priečka). Na strane Slovenska je pokles v tomto indexe skoro o 10% od roku 2014; čo len odzrkadľuje nepriaznivú situáciu v informatizácii. Na druhej strane finančné prostriedky, ktoré na informatizáciu na Slovensku boli vynaložené sa pohybujú v stovkách miliónov Eur. Vzhľadom na objem financií, ktoré boli za daným účelom vynaložené, je možné s určitosťou potvrdiť, že boli vynaložené prevažne neefektívne na systémy, ktoré nepocítili koncoví užívatelia. Tento účel však v žiadnom prípade nevidíme ako cielený, za účelom podvodov, vidíme ho ako neriadený chaos, ktorý je možné zoptimalizovať a s pomocou efektívneho riadenia verejnej správy do budúcnosti riešiť zadávaním podmienok výziev, ktoré budú cielene a plošne zlešovať stav a hlavne prínos v praxi a sledovať aj to, či jednotlivé výstupy sú zharmonizované a vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu, či nie sú mnohokrát duplicitné.