l Aké je posolstvo združenia nielen hlavným kontrolórom, ale aj novým starostom miest a obcí?
- Hoci noví kontrolóri neboli volení po novembrových voľbách, ale už v predchádzajúcich obdobiach, určite sa za celé pôsobenie vo funkcii snažili odborne dostať na takú úroveň, aby ich žiaden pracovník úradu nemohol presvedčiť, že majú „medzery“ v tom, čo kontrolujú. Pretože len dobre pripravený a odborne zdatný kontrolór môže preukázať veci, ktoré sa zdajú napríklad počas hospodárskej krízy prospešné obci, že sú skutočne stopercentne efektívne. Aj preto je potrebné rôzne činnosti priebežne vyhodnocovať, aby poslanci napríklad dostali správu skôr, ako budú schvaľovať ďalšie finančné prostriedky, pretože „akciu treba dokončiť.“
Novým starostom by som odporúčal, aby sa spoľahli na odborných zamestnancov, ktorých si vybrali prostredníctvom zastupiteľstva. Ak nechcú mať starostovia problémy, mali by využiť každú príležitosť poslať kontrolóra preškoliť na odborné semináre, pretože stále chápem kontrolu ako niečo, čo slúži vedeniu obce ako sa správne rozhodovať. Stanovisko hlavného kontrolóra je podklad pre strategické rozhodnutie do budúcnosti. Aj preto nie je rozumné podceňovať názor hlavného kontrolóra, pretože ten je často krát nad vecou v tom zmysle, že nepodlieha v pracovno-právnych vzťahoch priamo starostovi obce a tak môže povedať svoj osobný odborný názor otvorenejšie. Každý pracovník, ktorý je zamestnancom obce, je riadený v mestách prednostom, v obciach priamo starostom a preto je neraz lojálny voči svojmu zamestnávateľovi a tým trošku stráca jeho odbornosť, ak len nechce ísť do konfliktu. Preto by sa mali aj poslanci viac pýtať na stanoviská kontrolórov, ktorí sú akousi „váhou“ medzi vedením mesta a občanmi a dokladujú to, že finančné prostriedky, ktoré zastupiteľstvo schválilo, sú správne využívané a nemusia sa báť, že sa tieto peniaze nevrátia späť do obce.
l Na pleciach nových poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev sú neraz veľmi náročné rozhodnutia, pričom poslanectvo nie je ich profesionálna práca a teda ani nemusia vždy dokonale ovládať zákony, ktorými sa riadi samospráva. Na čo by mali klásť dôraz a na čo si dať pozor, aby ich rozhodnutia neboli v rozpore so zákonom?
- Noví poslanci neraz svojimi rozhodnutiami reagujú na to, ako hlasujú ich kolegovia – poslanci, ktorí sú v zastupiteľstvách už viac rokov. Preto by bolo vhodné, aby pri problémovej téme noví poslanci počúvali aj hlas hlavného kontrolóra, ktorý im vie podať aj iný odborný názor, ako ten, ktorý im prekladajú pracovníci obce. Názor kontrolóra by mal väčšinou vychádzať z platných zákonov a zvyčajne to tak aj je. Zamestnanci neraz problémy zjednodušujú aby si sami nekomplikovali situáciu. Najmä preto je žiadúce vypočuť si aj variantné riešenia či pohľad na problém, ktorý v obci existuje a o ktorom majú rozhodnúť.
l Komunálna reforma pokračuje aj v súčasnosti. Myslíte si, že obce sú na prechádzajúce kompetencie, napríklad v oblasti sociálnej práce, pripravené?
- Obce so svojich zdrojov nie sú pripravené pokrývať sociálne vecí tak, ako im ukladá zákon. Aj preto by mali nielen zamestnanci, ale aj poslanci, venovať väčšiu pozornosť školeniam, aby danú problematiku dokázali zvládnuť a zodpovedne rozhodnúť. V súvislosti so sociálnou tematikou by mali samosprávy včas a správne dávať výstupy nielen do komisií, ktoré pôsobia pri zastupiteľstvách, ale aj do vládnych inštitúcii v tom zmysle, aby s týmito povinnosťami prišli do obce aj zdroje. Bez finančných prostriedkov nie je možné zabezpečiť také náročné úlohy, aké postupne prechádzajú na samosprávu. Všetci vieme, že zákon platí, keďže však niet peňazí, tvárime sa, že v oblasti sociálnych vecí sa nič nové nedeje a obce si neplnia svoje povinnosti v plnej miere. Ide napríklad o to, keď sa občan môže slobodne rozhodnúť, v ktorom domove dôchodcov by chcel stráviť svoj zvyšok života a obce by mali pokrývať rozdiel nákladov, ktoré zaplatí občan mesta a ktoré sú nevyhnutné, aby domov fungoval. Obce tento problém v podstate neriešili, pretože nemajú zdroje a tie zdroje, ktoré majú na tieto kompetencie nepostačujú.
Ďalšou takouto sociálnou výpomocou je sporenie deťom z obce/mesta, ktoré sú v detských domovoch. Tu sa využíva inštitút ročnej starostlivosti o rodinu, resp. o chovanca a ak sa obec minimálne rok o túto rodinu nestarala, musí tomuto dieťaťu sporiť. Mnohé obce sa tejto povinnosti vyhýbajú, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov. Je diskutabilné, do akej miery pri odchode z domova vie mladý človek využiť tieto úspory k tomu, aby sa mohol zaradiť do života.
l Najmä po voľbách sme zaznamenali prípady, keď viaceré, najmä menšie obce, nemali platné základné dokumenty, podľa ktorých fungujú samosprávy...
- Občas sa skutočne treba pozrieť aj za seba, pretože zákony sa menia takým tempom a úloh je toľko, že na tieto základné dokumenty, akými sú napríklad štatút mesta, rokovacie a pracovné poriadky, obeh účtovných dokladov, všeobecne záväzné nariadenia a smernice, zabúdame. Neurobia sa zmeny, neprekontrolujú sa ani pracovno-právne väzby a všetko sa robí určitou zotrvačnosťou až do momentu, keď sa hlavný kontrolór rozhodne urobiť kontrolu týchto dokumentov. Vtedy vlastne všetky nedostatky vyplávajú na povrch a zvyčajne už býva neskoro. Neraz sa takto zistí, že viaceré uznesenia sú neplatné, pretože sa neprihliadalo na nové znenia zákonov a tie neboli zapracované do základnej dokumentácie obce.
Ak si noví starostovia nie sú istí, mali by sa kontaktovať so staršími kolegami, resp. požiadať o spoluprácu ZMOS, ktorý im rád poskytne všetku potrebnú dokumentáciu. Základné dokumenty musia byť v poriadku, v súlade s platnými právnymi normami, pretože sa môže stať, že prijaté uznesenia obecných zastupiteľstiev nebudú právoplatné a pri nanášaní prokuratúre nebudú akceptované.
l Dôležitou súčasťou práce poslancov a zastupiteľstiev sú komisie. Ako by komisie mali pracovať a je žiadúce, aby v komisiách boli iba poslanci?
- Vo vzťahu k základným dokumentom obce, ako je štatút mesta, rokovací poriadok je dôležité si uvedomiť, že obecné zastupiteľstvo má právomoc vytvárať komisie. Je to veľmi dobrý inštitút, keď sú v týchto komisiách odborníci. Horšie je to vtedy, ak sú v komisiách stále tí istí ľudia, neraz samotní poslanci. Každý poslanec by mal byť v jednej komisii, buď ako predseda alebo člen a pracovať by mal s dvoma – troma odborníkmi. Napríklad, rieši sa problém prístavby školy. Ak je poslanec v rade školy, vo finančnej komisii a v stavebnej komisii, kto dokáže posúdiť, či rozhodnutie komisií bolo skutočne objektívne? Dokonca, keď sú komisie v rovnakom čase, na ktorej sa zúčastní? Som preto zástancom názoru, že v komisiách majú pracovať odborne zdatní ľudia a malo by ich byť najviac sedem, hovorím o obcí do 10 tisíc obyvateľov. Dôležité je, aby sa medzi sebou vedeli dohodnúť a aby rozhodovanie bolo efektívne. Nerád to hovorím, ale poznatky mojich kolegov sú aj také, že v dnešnej dobe sa komisie stali určitým zdrojom príjmov. Preto nájdeme i komisie, kde je štrnásť, pätnásť ľudí a efekt určite nie je vyšší, ako keby tam boli piati. Nevidím efekt ani v tom, keď jedna komisia rieši štyri – päť oblastí, určite by bolo schodnejšie, keby sa takáto komisie rozdelili a riešili len jednu oblasť.
V minulosti napríklad komisie zasadali dva-trikrát za pol roka, dnes zasadajú i dvakrát mesačne, pretože za každé zasadnutie sa dáva odmena. Nuž a to už má vplyv aj na rozpočet obce, teda predstavuje určitý výdavok vo vzťahu k občanovi a nie vždy sú výstupy týchto komisii akceptované obecným zastupiteľstvom. Teda aj tu by som odporúčal trochu racionalizmu s dôrazom na efektívnosť komisie.