VLÁDA SR včera schválila zmeny v Zákonníku práce 

Rýchly prehľad zmien: zmeny sa dotýkajú napríklad toho, že zamestnávateľ bude oprávnený nariadiť výkon práce z domu, predlžuje sa o mesiac podporné obdobie v nezamestnanosti, novela tiež prináša zmenu - zamestnávatelia, ktorí museli pozastaviť výrobu alebo obmedziť činnosť, bez odborárov vo firme budú môcť rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Novela, ktorú vláda schválila s pripomienkami, upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje. Novelou sa upravujú podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej 7 dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej 2 dni vopred. Novelou sa tiež navrhuje doplnenie ochrany zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa. Týkať sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. Zabezpečiť sa má rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný. Novela prináša aj ďalšiu dôležitú zmenu, a to aby zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov - odborárov, mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Týkať sa to má prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie či obmedzenie činnosti firmy v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko. Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy. Odpracovanie možno nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala. Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí dosiahnutá mzda. Tento čas sa pritom nebude započítavať do priemerného týždenného pracovného času, firma však tento čas osobitne označí. V oblasti sociálneho poistenia chce rezort práce zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podpornej doby poberania tejto dávky o jeden mesiac, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť zamestnanie. Zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám má pomôcť finančný príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnancov. Vláda zároveň schválila návrh podmienok podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Na tieto aktivity boli presunuté zdroje v rámci eurofondov v objeme 197 miliónov eur. Cieľom tohto návrhu je prijatie rámca podpory na zmiernenie dosahov súčasnej krízy v súvislosti s novým koronavírusom na zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Týka sa to tých, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, alebo tak museli urobiť z dôvodu ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu tržieb alebo výpadku subdodávateľov.

             Kompenzácia bude spočívať v poskytovaní finančného príspevku pre zamestnávateľov, a to na úhradu časti mzdových nákladov svojich zamestnancov, ktorým z dôvodu prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti nemôžu prideľovať prácu, a taktiež v poskytovaní finančného príspevku pre SZČO na úhradu odvodových povinností do poistných fondov a čiastočnú kompenzáciu výpadku ich príjmov zo zárobkovej činnosti.

             V praxi to bude vyzerať tak, že príspevok sa bude odvíjať od poklesu tržieb. Pri poklese tržieb o viac ako 20 % bude tento príspevok vo výške 180 eur, pri poklese viac ako 40 % to bude 300 eur, pri viac ako 60 % pôjde o sumu 420 eur a pri poklese viac ako 80 % to bude čiastka 540 eur. Za marec dostane SZČO paušálny príspevok v polovičnej sume. Maximálna celková výška príspevku pre jedného oprávneného žiadateľa bude 200-tisíc eur mesačne.

             Zmeny počítajú aj s preplatením 80 % hrubého platu zamestnanca vo firmách, ktorých prevádzky boli alebo sú povinne uzavreté. Súčasťou preplatenej sumy budú aj dane a odvody za zamestnanca. Maximálna výška príspevku na mzdu zamestnanca dosiahne 1100 eur. Zamestnávateľ bude povinný udržať pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Finančné príspevky bude poskytovať miestny príslušný úrad práce.

             Rezort práce na tieto aktivity realokuje zdroje v rámci operačných programov celkovo 197 miliónov eur presunom projektov do programového obdobia na roky 2021 až 2027.